Od začiatku civilizácie ľudia museli chrániť svoj majetok a bolo tomu tak dávno pred tým, než vznikli prvé zákonníky, ktoré ustanovovali krádež ako zločin. Prvé zmienky o zámku ako zabezpečovacom systéme sa objavujú už v starom Egypte.
V stredoveku boli zámky skutočným majstrovským dielom a vyrábali sa z kovu. Kováči tak kovali ozdobné zámky i kľúče, ktoré okrem umeleckého stvárnenia predstavovali aj dômyselné zabezpečenie. Čím viac zahnuté a ozdobné boli kľúčové zástavky, tým horšie prekonateľné boli zámky iným predmetom.
Zdobenie kovania, zámkov a kľúčov spoznalo skutočného rozmachu v dobe renesancie. V tejto dobe však ešte stále boli zámky prídavným systémom na vnútornej strane dverí, nie zadlabané dovnútra.
V polovici 17. storočia prináša zásadnú inováciu Robert Barron, ktorý vybavuje zámok tzv. stavítky, čiže pákami, ktoré musí zámok zdvihnúť do správnej polohy, inak nejde otvoriť. Barronov vynález bol v 18. storočí vylepšený cylindrickou vložkou.
Od 20. storočia zámky prechádzajú výrazným vývojom, vznikajú bezpečnostné normy pre jednotlivé zámky a zabezpečenie je tak ďaleko dômyselnejšie.
Späť na prehľad